Nezodpovednosť, hazard? Koniec “kranky” na Slovensku?

Nezodpovednosť, hazard? Koniec “kranky” na Slovensku?
21. júna 2017 Martin Maniak

Veru tak – ako znie nadpis – na Slovensku sa nám pomaly, ale isto schyľuje, ak už nie úplne k vymiznutiu čistých línií nášho domáceho genotypu včely medonosnej (Apis mellifera carnica Pollm) – v krátkosti “kranky”, tak celkom isto k jej nekontrolovateľnému kríženiu s matkami z dovozu. K uvedenému javu dochádza už niekoľko rokov a expanzia tejto nemilej sabotážnej činnosti niektorých chovateľov včiel naberá na sile.

Dlhoročné snahy o zlepšenie a udržanie čo najlepších úžitkových vlastností slovenskej kranskej včely prostredníctvom dlhoročnej lopotnej práce šľachtiteľov a rozchovávateľov začala v posledných rokoch doslova mariť, ba dovolím si použiť slovné spojenie „ úmyselne poškodzovať“ tá časť včelárskeho stavu, ktorá neviem či podľahla reklame na stránkach istého včelárskeho časopisu alebo skupinovej fáme o super vlastnostiach dovezených včelích matiek.

Vozia sa na územie Slovenska, žiaľ nielen matky kranských línií (čo by sa s prižmúrenými očami dalo ako tak tolerovať) ale dovolím si to tu napísať: Za týmito dovozmi je hlúposť, vypočítavosť, chamtivosť a absolútna ignorancia faktu, že na území Slovenska je povolené chovať iba kranskú rasu včely medonosnej. Svojvoľným dovozom sem prichádzajú včelie línie, ktoré nie sú prispôsobené bioklimatickým podmienkam našej krajiny, alebo sú potencionálnym dodávateľom zlých génov pre u nás žijúce včelstvá. Ojedinelý dovoz vlašskej či talianskej včely (Apis mellifera ligustica) alebo početný, ba až epidemický import buckfastskej včely (Apis mellifera buckfast) do nášho prostredia, sú žiaľ včelárskej verejnosti známou skutočnosťou. Na verejnosti sa o tom príliš hlasno nehovorí, ale je to fakt, s ktorým sa bude ťažké vysporiadať.Či náhodou v niektorom amatérskom pokusnom chove nepribudla matka kaukazskej včely (Apis mellifera caucasica) alebo nebodaj aj včely tmavej ( Apis mellifera mellifera), sa môžeme len nádejať.

Na sociálnej sieti som oslovil pána, ktorý na Slovensko dováža matky línie Buckfast. Povedal som si, že mu vysvetlím, aké riziká a škody tento počin má a v dobrom mu dohovorím. Dostalo sa mi ponaučenia, že kranka u nás vôbec nie je kranka a jediné plemeno s perspektívou do budúcnosti je buckfast… a mám sa prispôsobiť! Na otázku, či vie, že porušuje veterinárne a plemenárske zákony a právo ostatných včelárov (aj právo samotnej kranskej populácie), aby im trúdy dovezenej „bakfy“ neprznili chované línie, pán (schovaný za pseudonym) odpovedal frázou: „Veď je demokracia, tak čo ?“

Nuž máme síce plemenársky zákon, ale s jeho dodržiavaním si, zdá sa, zopár naivných či ziskuchtivých včelárov hlavu neláme a keďže hraničné a colné kontroly vo vnútri európskej únie nemáme, je tu stav, aký je. Paradoxne, zodpovední, ktorí o dovozoch takýchto matiek na Slovensku vedia, mlčia a nekonajú!

Dovolím si povedať, že k nákupom matiek inej ako kranskej vetvy včely medonosnej zvádza absolútna neznalosť elementárnych vedomostí plemenného chovu včiel ako sú heterózny efekt, príbuzenská plemenitba (inbreeding), F1, redukčné delenie – meióza, atď. Či už je to zvedavosť, ako sa ktoré plemeno správa v praxi, alebo snaha získať, (napríklad z dovozu buckfastiek) peniaze, to už nedokážem posúdiť, pretože obe možnosti sú nesprávne. Na prípadné „vyskúšanie“ iného ako kranského včelieho plemena tu máme Výskumný ústav včelárstva, ale osobne nevidím dôvod na takýto počin, lebo tunajšia včela je tu uspôsobená niekoľko tisíc rokov.
Domáce pokusy striktne vylučujem, nakoľko nesú so sebou obrovské riziká tak po stránke veterinárnej aj plemenárskej. Ale lákavé možnosti finančného zhodnotenia sú minimálne dve.

Jedna je, že prešľachtené matky “zázračnej včely” možno draho predať všetkým možným naivným včelárom (u niektorých dovozov je otázne, či dovezená buckfastská včela bude skutočne aj čistokrvnej buckfastkej línie, a nie už akýsi kríženec predaný za ťažké peniaze).

Druhá – celá populácia našich včiel, od skutočných šľachtiteľských chovov a veľkochovov až po posledného včelára lajdáka s niekoľkými starými úľmi je u nás kranka – vysoko vyšľachtená, až prešľachtená. Ale buckfastka je tiež vysoko vyšľachtená na špecifické vlastnosti. Potomstvo dovezených matiek bude poväčšine na hornej stupnici hodnotenia. Prvá F1 generácia krížencov buckfast x kranská včela, bude mať citeľne zvýšenú úžitkovosť. Ale ďalšie generácie budú už len – až na vzácne výnimky – veľmi „dobrými“ skokanmi smerom nadol v úžitkovosti s takými „super“ vlastnosťami ako rozliezavosť, pichľavosť, sklony k rabovke…
Na pochybný a hlavne dočasný zisk z kríženia sa môžu tešiť včelári, čo zachytia trend a začnú s masovým uplatňovaním F1 krížencov buckfast x kranka ako prví. Tzv.moderní včelári, čo údajne už nejaký ten rok buckfastskú včelu majú vo svojich chovoch, dobre vedia, o čom je reč, ale sú ticho ako voš pod chrastou, alebo sú si dobre vedomí, čo spáchali.

Efekt „zázračnej” včely sa bude postupne „riediť“ s pribúdaním génov buckfastskej včely v chovanej celkovej populácii a naopak -pri krížení z čistej buckfastky budú pribúdať rovno krížence bastardov ďalších generácií. V prvých rokoch – hlavne tí, ktorí s tým prídu do určitej oblasti – okresu ako prví, zožnú v dvoch – troch najbližších sezónach nadpriemerné výnosy, aj to len v prípade dobrého počasia na znášku, lebo ak je počasie nevhodné, nepomôže ani sebelepšie vyšľachtená včela. Žiaľ, po pár rokoch prípadnej hojnosti budú všetci včelári chovatelia v danej oblasti – mnoho nasledujúcich rokov znova šľachtiť a brakovať nevhodných bastardov.

Tento článok vznikol s predsavzatím, aby sme danému stavu predišli. Lebo je lepšie riešiť príčiny, ako neskôr odstraňovať následky. Rád by som aj touto cestou požiadal priateľov včelárov, čítajúcich tieto riadky, o šírenie plemenárskej osvety vo svojom okolí, najmä medzi začínajúcimi včelármi, aby dávali výhradne prednosť kranskému včeliemu plemenu. Zachovalo sa nám vďaka dlhoročnému úsiliu našich predkov, včeláreniu v minulosti sa venovali zodpovedne, tak, aby kranka tu ostala aj pre chovateľov včiel v budúcnosti. Aby sme nedopadli ako v susedných krajinách, kde nadšenci z radov včelárov prácne zháňajú a uchovávajú fragmenty zvyškovej populácie pôvodnej včely pre budúce generácie.

Karl Kehrle – brat Adam

…a ním vyšľachtená línia. Už na pohľad je od našej pôvodnej kranky veľmi vzdialená

Autor: Maroš Bujňák 2017
Publikované v časopise včelár 6/2017, str. 115, ISSN 0139-6064